Enzymová výživa
Všetko je zdravé, len my ľudia akosi viac chorľavieme. Vyššie spomínané „zdravé“ jedlá mali spoločné to, že boli tepelne upravované. Vo verejnosti je všeobecne známe, že pri vysokých teplotách vznikajú karcinogény (napr. akryl amid je aj v chlebe), a preto je pečenie a vyprážanie nezdravé, tuky sa prepaľujú a oleje, ktoré predtým mohli obsahovať polynenasýtené esenciálne mastné kyseliny omega 3 a omega 6 obsahujú miesto toho transmastné kyseliny (podobne ako stužované tuky), ktoré telu škodia. Pri vysokých teplotách sa ničia vitamíny rozpustné v tukoch, ako napr. E a A, ktoré by sa mali podieľať na antioxidačnej ochrane tukov. Ani obyčajné varenie nie je to pravé, lebo nás pripravuje o vitamín C, ktorý je rozpustný vo vode a okrem iného chráni pred voľnými radikálmi našu krv. Nehovoriac o tom, že tepelnou úpravou sa denaturujú bielkoviny a v tomto stave už neprinášajú rovnaký osoh ako v prirodzenom. Drvivá väčšina ľudí si myslí, že treba potraviny nejako tepelne upravovať a preto upravujú zeleninu „iba v pare“. Aj minimálna tepelná úprava nás však pripravuje o to, čo je známe už viac ako 80 rokov, a stále nie je dosť docenené. Sú to enzýmy, ktoré začínajú strácať svoju životaschopnosť už pri teplotách nad 42 stupňov. Keď sme chorí, telo zvyšuje svoju teplotu, aby zvýšilo aktivitu enzýmov a pomáhalo nám zbaviť sa vírusov a baktérií. Telesná teplota nad 41 stupňov však už ohrozuje život, nad 42 stupňov prichádza k rozkladu enzýmov a hrozí nám bezprostredná smrť. Tu je niekde hranica medzi našou schopnosťou prežiť a smrťou. Pri vyšších teplotách vzduchu, napr. v saune, telo radšej obetuje vodu a silno sa potí, ale nedovolí zvýšiť telesnú teplotu.
Dnes je v ľudskom tele známych niekoľko tisíc enzýmov a ďalšie sa objavujú. Chronicky známe sú pepsín a ptyalín používané pri trávení, ale to zďaleka nie je všetko.
Úloha enzýmov začína v maličkom semienku napr. orecha. Keď je orech zrelý, spadne na zem, alebo si ho veverička odnesie. Takýto orech čaká, aby mohol dať nový život novému stromu a je celkom rád ak ho veverička stratí. Keď prídu vhodné podmienky, orech začne klíčiť. Ale prečo neklíčil doteraz?. Orech totiž obsahuje inhibítory, ktoré bránia enzýmom v ich činnosti, aby semienko nevyklíčilo v nevhodnom čase. Vlhko a teplo spôsobia, že inhibítory stratia svoju moc a do práce sa pustia enzýmy. Rozkladajú zásobárne energie a potrebných látok, čiže tuky, škroby a bielkoviny a budujú novú živú rastlinku tým, že prebudovávajú pôvodné stavebné kamene na nové bunky podľa vopred známeho plánu. Takže nielen rozkladajú, ale aj budujú. Kto sa niekedy staral o orechový sad vie, že mladé orechové stromy vyrastajú aj na neočakávaných miestach, alebo pri zbere úrody objaví orechy akoby zatlačené do zeme. To majú na svedomí veveričky, ktoré podobne ako psy, si radi ukrývajú potravu v zemi. Prakticky to má za následok likvidáciu inhibítorov a možnosť naplno využiť enzýmy vo svoj prospech. Vyskúšajte si orechy pred konzumáciou namočiť do vody na 24 hodín a zistíte, že chutia oveľa sviežejšie ako suché. Okrem toho orechy u niektorých ľudí vyvolávajú tráviace ťažkosti. Určite zistíte že po namočení sú tieto ťažkosti oveľa menšie prípadne žiadne, lebo inhibítory prestali blokovať enzýmy orecha ako aj tráviace enzýmy. Namočte si lieskovce, mandle, ale aj mak a zistíte, že ani ten mak nepotrebuje mletie, lebo namočený chutí lepšie a celkom dobre sa dá pohrýzť ak máte ešte dosť zubov. Mimochodom v americkej ani inej západnej literatúre sa o maku nedočítate, lebo majú zákaz pestovania, a ľudia z týchto krajín sa čudujú, že my dávame jesť mak aj deťom. Ako najbohatší zdroj vápnika považujú sézamové semená, ale mak má vápnika oveľa viac a je oveľa lepšie vstrebateľný ako vápnik z mlieka. Mlieko početná literatúra považuje za jednu z príčin osteoporózy. Je pravdepodobné, že hlavný podiel má na tom pasterizácia ničiaca okrem choroboplodných baktérií aj množstvo prospešných baktérií a hlavne enzýmy.
Ľudia využívajú pôsobenie enzýmov z kvasiniek už niekoľko tisíc rokov na výrobu zakysaných mliečnych nápojov, kefírov, zakysaniek a jogurtov. Úplne bombastickým zdrojom enzýmov a prospešných baktérií je naša slovenská bryndza vyrábaná z nepasterizovaného ovčieho mlieka, o zdravotných účinkoch ktorej bolo napísaných veľa chvál. Mnohé pastierske národy napr. na Kaukaze sa dožívali veku nad sto rokov aj vďaka pozitívnemu účinku enzýmov čerstvého mlieka a hlavne kyslomliečnych nápojov. Avšak väčšina bryndze je teraz vyrábaná z pasterizovaného mlieka, z ktorého je veľká časť kravského, kvasné baktérie sú pridávané dodatočne a účinok takéhoto výrobku sa nevyrovná pôvodnej receptúre. Ak si navyše kúpime bryndzu termizovanú (zohriatu nad 50 stupňov kvôli predĺženiu životnosti) chuť nám zostane, ale na zdravoté účinky sa tešiť nemusíme. Hoci nie som zástancom mlieka pre jeho schopnosť zahlieňovať organizmus, spôsobovať alergie a ďalšie ťažkosti, uviedol som ho ako príklad toho, ako narábame s enzýmami.
Mnohé súčasné jogurty síce obsahujú živé bakteriálne kultúry, obyčajne však len jeden druh, ktorý je uvedený na obale, ale v ľudskom čreve žije aspoň 400 druhov rôznych baktérií, ktoré sa svojimi rôznymi enzýmami podieľajú na rozklade potravy. Urobte si doma pokus. Zožeňte si čerstvé mlieko od pasúcej sa kravy. Kúpte si pasterizované mlieko v obchode, jogurty kyslomliečne nápoje, bryndzu a termizovanú bryndzu. Nalejte si do viacerých pohárov mlieko čerstvé a to isté urobte s pasterizovaným. Do rôznych pohárov prilejte rôzne jogurty a kyslomliečne nápoje a do niektorých pridajte trocha bryndze. Nechajte si aj vzorky s čistým mliekom. Nedávajte do chladničky. Za jeden, alebo dva dni zistíte, že jednotlivé vzorky kysnú ináč, chutia rôzne, alebo nekysnú skoro vôbec. Ultravysoko zohriate mlieko bude kysnúť najpomalšie. Zistíte, že čisté pasterizované mlieko po skysnutí má obyčajne nepríjemnú horkú chuť, kým prírodné mlieko je po skysnutí relatívne najsladšie. Každý si môže urobiť svoj záver podľa chuti, ale ak máte doma mikroskop určite zistíte, že kvasné baktérie sa líšia tvarom a počtom.
Problémom súčasného mlieka a mäsa je aj spôsob chovu zvierat, ktoré sú kŕmené antibiotikami, kukuričným šrotom, rôznymi zmeskami, ktoré neobsahujú enzýmy, ktoré by zviera dostalo pri pasení sa na lúke, nehovoriac o vplyve slnka na zdravie zvierat, ktoré ani nevedia ako slniečko vyzerá.
A prečo toľko rečí o enzýmoch? Enzýmy slúžia nielen na trávenie stravy, ale telo ich používa prakticky pri všetkych chemický procesoch. Slúžia podobne ako katalyzátory na to, aby určitý proces vôbec prebehol, alebo sa značne urýchlil. Enzýmy napríklad rozložia bielkoviny na aminokyseliny a potom z nich opäť skladajú bielkoviny, ale ľudské. Pečeň využíva enzýmy v procese detoxikácie tela od jedov. Tak ako baktérie pomocou enzýmov vytvoria z hrozna víno, pečeň pomocou enzýmov odbúra alkohol - smrteľne jedovatý toxín, ničiaci mozgové bunky, enzýmy sú schopné opravovať poškodený genetický kód v bunkách po útokoch voľných radikálov, podieľajú sa pri budovaní mozgu a učení sa, lebo vytvorenie prepojení medzi mozgovými bunkami by bez enzýmov neprebehlo, zúčastňujú sa na pohybe svalov. Keď krvácame hrajú enzýmy svoju úlohu pri zrážaní krvi, keď máme modrinu alebo krvné zrazeniny v mozgu, bez enzýmov sa ich naše telo nezbaví, porezaná pokožka sa bez enzýmov nezacelí. Enzýmy rozkladajú bielkovinové zložky vírusov a sú najúčinnejšou zbraňou, ktorú človek má, lebo antibiotiká na vírusy nefungujú. Enzýmy urýchľujú hojenie zápalov, napríklad aj boľavé kĺby... Jednoducho bez enzýmov by nebol na Zemi život rovnako ako bez vitamínov, minerálov... Zbytočné sú nám hory kamenia, bez otrokov pyramídy nepostavíme.
Telo si síce vie vyrobiť množstvo enzýmov, ale má len obmedzenú kapacitu, ktorá s vekom klesá. Ak jeme potravu, ktorú si tepelne upravíme, zbavujeme sa enzýmov a naša podžalúdková žľaza častokrát pretvára iné potrebné enzýmy na enzýmy tráviace, a naše enzýmy nedostatočne plnia svoju pôvodnú funkciu. Keď si uvedomíme že ľudské telo denne vyprodukuje až 10 litrov tráviacich štiav, musí nám byť jasné, že dobrovoľné zbavovanie sa enzýmov nám nemôže prospievať.
V Poľsku nedávno prijali zákon (pre chudobné deti), ktorý hovorí, že každé dieťa má právo na jedno varené jedlo denne. Ďaleko lepší by bol zákon, ktorý by bol uzákonil aspoň jedno nevarené jedlo denne. Tým nemyslím chlieb s pečeňovou paštétou.
Je mnoho dôvodov, prečo jesť čo najviac surovej zeleniny a ovocia, naklíčených semien, orechov a obilnín, a argumenty o enzýmoch patria medzi tie najvýznamnejšie.
Literatúra: Dr. Edward Howel:Enzymová výživa,
Gerhard Leibold: Enzymy, Viktoria Boutenko: 12 Steps to Raw Food.
RNDr. Vladimír Domen
Enzýmová terapia a prevencia (NIE LEN) rakoviny
- alebo, prečo konvenčná onkológia nenávidí MUDr Jurkoviča?
Enzýmy sú molekuly, ktoré učinkujú ako katalyzátory všetkych telesných chemických reakcii a sú teda neodlučiteľnou súčasťou života. Poznáme dve základné kategórie enzýmov: tráviace žalúdočné enzýmy, ktoré pomáhajú rozkladať časti jedla, aby boli jeho výživové prvky vstrebateľné, a metabolické (systémické) enzýmy, ktorých primárna úloha začína v krvnom obehu trávením a nežiadúcich zvyškov a následným presunutím sa do telových buniek, kde toto trávenie a iné funkcie pokračujú. Chronický nedostatok enzýmov oslabuje imunitný systém, prispieva k chorobám a v konečnom dôsledku spôsobuje choroby ako rakovina. Obe typy enzýmov sú produkované telom, ale sú tiež dopĺňané orálne v surovej strave. Pre dosiahnutie optimálneho zdravia sú dôležité obe formy prísunu.
Ľudské telo, hlavne pankreas, produkuje 22 typov enzýmov. Táto produkcia sa znižuje vekom (1) (Preto je výskyt rakoviny častejši u starších ľudí. Žial, v industrializovanom svete v 21 storočí má čoraz viac mladých ľudí nedostatok enzýmov a teda náchylnosť k rakovine). Tri základné tráviace enzýmy, amyláza, lipáza a proteáza štiepia karbohydráty, tuky a proteíny. Celulóza a laktóza štiepia vlákninu a mliečne produkty. Tieto enzýmy pracujú v žalúdku počas periódy predtrávenia, avšak, ak je jedlo varené alebo industriálne spracované, jeho prírodné enzýmy su zničené. Denná konzumácia takéhoto vareného alebo inak spracovaného jedla preto zaťažuje telo, keďže dochádza k stálemu ba rastúcemu chronickému nedostatku enzýmov a teda záťaži predtráviaceho procesu.
Pri tomto nedostatku tráviacich enzýmov v predtráviacom procese, telo produkuje nadmerné množstvo žalúdočnej kyseliny v snahe pomôcť tráveniu. Toto však samozrejme spôsobuje gastrointestiálny reflux (“pálenie záhy”), plyny, nafukovanie a podvýživu (aj u obéznych ľudí) a to kôli neukončenému tráveniu. Len čiastocne natrávené proteíny potom hnijú v toxických substanciach v tenkom čreve. Prechodom týchto toxínov do krvneho obehu je okamžite napadnutý imunitný systém, čo spôsobuje zdravotné problémy, keďže tieto toxíny sa usádzajú a akumulujú v bunkách celého tela. Konzumácia surových potravín, obmedzenie tepelne spracovaných jedál, dokonale prežúvanie jedla (aby sa aktivovali enzýmy v slinách) a regulárny prísun enzýmov počas jedla (hlavne u chorých a staršich ľudí) je preto vitálne dôležitý pre nápravu chronického nedostatku enzýmov. Jedlo bohaté na enzýmy zabezpeči dokonalý tráviaci process a zabezpeči tiež dostatok enzýmov pre iné potrebné procesy tela.
Doplňujúc prácu tráviacich enzýmov, metabolické (systemické) enzýmy sprevádzajú virtuálne každú chemickú reakciu a bunkovu funkciu tela, vrátane čistenia krvi a ochrany proti zápalovým procesom. Vážny a nebezpečný nedostatok vzniká v prípade, keď sa tieto metabolické enzýmy spotrebujú na žaludočné trávenie (kôli nedostatku spomýnaných tráviacich enzýmov). Takto nedostatkom metabolických enzýmov oslabený imunitný systém nie je schopný zabrániť zhromažďovaniu patogénov (spôsobujúcich choroby) a karcinogénov (spôsobujúcich rakovinu) a preto telo nie je schopné zabrániť prípadnému premnoženiu sa buniek (hubnutiu). =
Takmer všetky patogény, vrátane nádorových buniek, sú chránené proteínovým obalom, tzv. “fibrínom”, čo spôsobuje ťažkosti imunitnému systému v identifikovaní a zničení patogénu. Tento obal môže byť až 15 násobne hrubší, ako membrána zdravej bunky (1,5). Práve preto sú metabolické enzýmy veľmi potrebné. Väčšia časť týchto enzýmov sú proteázy, alebo “proteolytické”, čo znamená, že urýchľujú štiepenie proteínov. Pri ich dostatku trávia obranný fibrín a vystavujú nádorovú bunku imunitnému systému.
Zdravý pankreas produkuje väčšinu z enzýmov, avšak pri nedostatku telom vyrábaných enzýmov (čo je v industrializovanom svete narástajúcim problémom) sú pre správne fungovanie metabolických obranných procesov potrebné náhradné enzýmy v podobe zvýšeného prísunu v surovej strave a pri výskyte choroby v podobe enzýmových výťažkov vo veľkých dávkach. Tieto doplnkové enzýmy sa musia užívať na lačno, aby neboli zúžitkované trávenim, ale aby boli rýchlo vstrebané v tenkom čreve do krvného obehu a takto sa krvou dostali k proteínovému obalu nádorovej bunky. Kôli svojím protein tráviacim schopnostiam vysoké terapeutické dávky metabolických/pankreatických proteínov sú v metabolickej medicíne uspešne používane desiatky rokov.
Účinok pankreatických enzýmov v rakovinovej liečbe bol prvykrát objavený na začiatku 20. storočia škótskym embryológom Johnom Beardom, ktorý zistil, že bunka placenty je je takmer identická so zhubnou bunkou. Pozorujúc, že bunky placenty prestavajú rásť vo ôsmom týždni tehotenstva, kedy sa začína produkcia enzýmov v rastúcom plode, Beard došiel k záveru, že zhubné bunky musia reagovať na pankreaticke enzýmy podobne, ak sa tieto dodaju telu v dostatočnom množstve (2,3)
Beard potvrdil svoju teóriu s obrovským úspechom, aplikujúc pankreatické džúsy a následným odstránením nádorov u zvierat a neskôr u ľudí. Tieto objavy boli publikované v monografe 1911 pod názvom Enzýmová terapia rakoviny. Po jeho smrti v roku 1923 ostala jeho práca istým spôsobom zabudnutá, až pokiaľ Texaský zubný lekár túto závažnú teóriu znovu nepotvrdil o 40 rokov neskôr.
Špecialista na nádorové ochorenia z New Yorku Dr Nicholas Gonzales prehodnotil Kellyho pacientov v roku 1981 keď bol ešte medikom na univerzite Cornell. Súčasťou bol aj výskum orálnych pankreatickych enzymov na liečbu rakoviny, čo napokon použil aj vo svojej nasledujúcej praxi liečenia pokročilých nádorov. V tejto liečbe prírodnými metódami, hlavne enzýmami, pokračuje dodnes (4).
Zdravý človek, ktorý dodržiava pravidlá zdravej výživy, má predpoklad dostatočného prísunu enzýmov. Ľudom, u ktorých prevažuje varená strava (a teda chronický nedostatok enzýmov), sa odporúča prijímať kvalitné enzýmové doplnky. Pacienti, ktorí trpia degeneratívnymi, alebo inými ochoreniami v dôsledku nedostatku enzýmov, by mali prijímať vyššie davky pankreatických enzýmov orálnou formou. U ľudí s rakovinovým ochorením sa v metabolickej medicine podávajú megadávky enzýmovych pripravkov v injekčnej forme, čo má lepší efekt, keďže sa enzymi vstrekujú priamo do krvi. Tam, kde intravenózne formy enzýmov nie sú k dispozícii, odporúčajú sa megadávky v orálnej forme(5).
Kampaň za pravdu v medicíne nemá v úmysle podporovať a ani nepodporuje žiadny konkrétny enzýmatický prípravok. Avšak, odborníci venujúci sa metabolickej medicíne, odporúčaju podobné zloženie v jednej enzýmovej tablete (podávanej zvyčajne 3 krát denne spolu s inými preparatmi, ako Amygdalin – vitamin B17, zinok, Emulzný vitamin A a E, Selén a iné):
Pancreatín...……......................1250mg
Papain................…...................150mg
Bromelain..............…...............150mg
Trypsín......................…...........125mg
Lipaza............................….......50mg
Amyláza.............................…...50mg
a-chymotrypsín.........................45mg
Rutín....................................….100mg
Zinok gluconát...........................10mg
Super oxide dismutase..........…50mcg
Kataláza...........................…….200 Units
L-Glutathione...........................10mg
Zdroj: https://worldwithoutcancer.org.uk/therapycomponents.html .
Potrebné informácie
Doplnky stravy
Iné