Toxíny v tele alebo nerobte si z tela smetisko

Už na prvé počutie znie toxín dosť odpudzujúco. Táto látka nás oberá o energiu, ničí nám imunitu, vytvára podhubie pre prepuknutie nebezpečných chorôb. Je v našom najlepšom záujme vyhýbať sa toxínom tak dôkladne, ako je to len možné.

Kde sú toxíny?
Vyhýbať sa. Znie to ľahko, ak presne viete, kde toxíny sú. No otázka by skôr mala znieť, kde toxíny nie sú. Nájdete ich totiž prakticky všade. Vo vode, v ovzduší, v pôde, v potravinách, chemikáliách a umelých prísadách, v domácich prostriedkoch na upratovanie, v liekoch, v alkohole, v znečistenom prostredí. Azda len hladujúca a zavretá v skleníku by ste ostala v bezpečí. Dostať toxíny do tela je až nepríjemne jednoduché. Nielen že ich prijmeme spolu s potravou, cestičku k nám si nájdu aj cez kožu a dýchanie.

Čo nás proti nim chráni?
Obranná línia nasadená proti jedovatým splodinám je mnohovrstevnatá, čo je pri tak veľkom množstve toxínov, akému sme dennodenne vystavené nevyhnutnosťou. O prirodzenú detoxikáciu tela sa starajú obličky, pečeň, pľúca, lymfatická sústava, koža a črevá.

Pokiaľ je telo zanesené toxínmi v únosnej miere, čistku necítime. Prebieha efektívne, plynule a bez nášho vedomia. Čím viac je však škodlivín, čo smerujú dnu, tým namáhavejší proces je dostať ich von. Detoxikácia potom neprebieha úplne, jedovaté látky sa usádzajú v tele a okamžite sa to prejaví aj na zdravotnom stave.

Viac toxínov, viac ťažkostí
Zlé trávenie, problémy s vylučovaním, nádcha, kašeľ, opuchy, infekcie, alergie a to je len začiatok. S kumulovaným odpadom vzrastá aj naša náchylnosť na nebezpečné ochorenia. Popri somatických problémoch si to odnesie aj náš psychický stav. Toxíny spôsobujú narastajúcu únavu a k tomu sa družiace negatívne emócie ako hnev, nenávisť, strach, apatiu. Nebudeme asi príliš zveličovať, ak napíšeme, že toxíny nás pomaly, ale isto oberajú o chuť do života. 

Pôst je riešením
Keď už naše telo nevládze, treba do boja proti toxínom zapojiť aj myseľ a nasadiť očistnú kúru. Táto liečebná metóda sa využíva už od staroveku a hoci sa ešte vždy pôst spája viac s náboženskými rituálmi, ani jeho úlohu v oblasti zdravotnej prevencie netreba podceňovať. Očista však neznamená, že sa zo dňa na deň rozhodnete ostať len o chlebe a o vode. V prvom rade treba vybrať vhodné načasovanie.

Organizmus býva zvlášť oslabený v období meniacich sa ročných období, kedy sa pôsty najčastejšie odporúčajú.  Naordinovať si ho však môžete kedykoľvek, keď cítite, že vás premáha malátnosť. Na pôst radšej zabudnite, ak v blízkej budúcnosti plánujete rodinnú oslavu, večierok či väčšie hody.

Keď ste ešte očistnú kúru neskúšali, telo na ňu pripravujte postupne. Najskôr škrtnite z jedálneho lístka všetok rafinovaný cukor, alkohol, nikotín či akékoľvek polotovary. Až napokon škrtnete všetku tuhú stravu. Naopak, zásobiť sa môžete potravinovými doplnkami – vlákninou, morskými riasami, jablkovým octom, vitamínmi a minerálmi. Nezabúdajte na častejšiu hygienu, keďže vplyvom očisty bude dochádzať aj k nadmernému poteniu. Striedajte kúpeľ s teplou sprchou a doprajte si poriadny peeling kože.

Prísny režim
V najprísnejšej fáze by sa mali prijímať len tekutiny – voda, bylinné čaje, ovocné a zeleninové šťavy. Pri prechode na pevnú stravu potom voľte čerstvú sezónnu zeleninu, v zime to môžu byť zemiaky, kel či brokolica. Rátajte s tým, že začiatkom pôstu vás potrápi únava a bolesti hlavy. Patrí to k očiste a telo vám tým dáva signál, že ozdravný režim sa začína. Pokiaľ máte odhodlanie a trúfate sin na pôst dlhší než 3 dni, poraďte sa však s vašim lekárom, aby ste si v úsilí o upevnenie zdravia nechtiac neublížili.  

Toxíny má v organizme skoro každý z nás – a bez výnimky aj my, detoxikační poradcovia, nakoľko sa do tela aj napriek poctivej detoxikácii neustále vracajú či usadzujú. Môže za to najmä čoraz viac znečistené životné prostredie, stresy, chemicky upravované potraviny a pod.

Úlohou detoxikačnej medicíny nie je úplne vyčistiť telo od týchto toxínov až do úplnej sterility a „nafurt“, ako si to veľa ľudí myslí, ale najmä zabrániť ich škodlivému pôsobeniu v organizme pri ich premnožení cez stimuláciu imunity a imunitných buniek na boj voči týmto toxínom a ich vylučovanie z tela. Ak naše imunitné bunky vedia rozpoznať nepriateľa, vedia sa aj adekvátne vysporiadať s toxickou záťažou – počínajúc chemickými látkami, cez toxické metabolity, plesňami končiac.
Prostredníctvom detoxikačných preparátov z výskumu MUDr. Josefa Jonáša dokážeme týmto smerom veľmi účinne ovplyvniť našu imunitu a jej nielen riadiaci ale aj výkonný systém. Touto prácou napokon zabezpečíme očistu tkanív a orgánov od toxínov, ktoré zabraňujú ich správnemu fungovaniu a mohli by spôsobiť zdravotné problémy až chorobu. Dávame tým tkanivám, orgánom a celému nášmu organizmu väčšiu šancu zregenerovať sa, správne fungovať a byť vo väčšej pohotovosti pred inváziou ďalších toxínov.

REZDELENIE TOXÍNOV:

Toxíny môžeme rozdeliť do niekoľkých skupín podľa charakteru, spôsobu vzniku a ďalších kritérií. V prvej skupine – nie podľa významu – sa nachádzajú toxíny vonkajšieho životného prostredia. Sú súčasťou našej stravy, tekutín, ktoré pijeme, a vzduchu, ktorý dýchame. Náš organizmus je dokonale zariadený na ich likvidáciu pomocou imunitného systému. Avšak ak množstvo toxínov presiahne jeho možnosti, dôjde v rôznych tkanivách k ich hromadeniu. Nahromadené toxíny potom narušujú ako genetický informačný systém, tak i tvorbu hormónov, biochemické pochody, metabolizmus bunky a všetky ostatné deje prebiehajúce v našom tele.

VONKAJŠIE TOXÍNY

Medzi vonkajšie toxíny zo životného prostredia, ktoré najčastejšie nachádzame pri testovaní zaťaženia organizmu u klientov a pacientov patria:

• Jedovaté kovy – napríklad ortuť, olovo, cín, nikel, kadmium a celá rada ďalších. S kumuláciou kovu sa človek stretával po celú svoju históriu, pretože napríklad rastliny vyrastajúce z pôdy s vysokou koncentráciou niektorých kovov ich prinášali do ľudského organizmu. V modernej civilizácii množstvo ťažkých kovov stúpa a vysoko presahuje rozptyľovaciu schopnosť samotnej prírody, takže dochádza k ich vysokým koncentráciám v životnom prostredí aj v našom tele napríklad prostredníctvom amalgámových plomb alebo iných zubných materiálov.
• Rádioaktívne látky – napríklad stroncium, cézium, urán, kobalt ai.Človek sa s nimi v prírode síce stretával, ale v súčasnej dobe ich výskyt v životnom prostredí mnohonásobne presahuje ich prirodzenú koncentráciu.
• Chemické látky. V minulých storočiach ich bolo syntetizovaných niekoľko desiatok tisíc. Väčšina z nich je pre ľudský organizmus viac či menej škodlivá. Niekoľko stoviek bežne sa vyskytujúcich chemikálií je dokonca preukázateľne jedovatých. Medzi najznámejšie patria dioxíny, ftaláty, polychloronované bifenyly, aldehydy, cyklické aromatické uhľovodíky a ďalšie.
• Automobilové splodiny. Vznikajú nielen spaľovaním benzínu a nafty, ale aj minerálnych olejov, oterom pneumatík a rozptyľovaním materiálov, z ktorých sú pneumatiky vyrobené, oterom asfaltu; ide skrátka o celý komplex toxických produktov vznikajúcich pri prevádzke automobilu.
• Lieky predovšetkým antibiotiká, ale aj psychofarmaká, anestetiká, hormonálne lieky a iné. Po aplikácii môžu pretrvávať v ľudskom organizme celý život a spôsobovať mnohé toxické problémy.
• Pesticídy, insekticídy a fungicídy – látky obvykle chemického pôvodu používané v poľnohospodárstve. Mnohé z nich sa prejavili ako toxické, napríklad DDT, a mnohé z teraz používaných nie sú natoľko vyskúšané predovšetkým pokiaľ ide o ich chovanie v prírodnom cykle, aby nemohli preniesť rôzne prekvapenia. Vo svete sa preto sa na základe týchto skutočností búrlivo rozvíja pestovanie organických potravín, ktoré nie sú chemicky hnojené ani ošetrované pesticídmi, insekticídmi a fungicídmi.
• Prídavné látky v potravinárstve – konzervačné činidlá, stabilizátory, emulglátory, plnidlá, dochucovadlá, farbivá. Označujú sa obvykle písmenom E a číslom a takmer žiadna potravina sa bez nich nezaobíde. Obzvlášť z masovo vyrábaných, s dlhodobou skladovacou dobou, získavame radu patologicky pôsobiacich toxínov. Aj v tomto smere sa ľudstvo začína meniť, mnohí sa snažia jesť potraviny, ktoré nie sú týmito látkami upravované.
• Očkovacie látky. Pri očkovaní je provokovaný imunitný systém k tvorbe protilátok proti konkrétnemu mikroorganizmu. Prebehnutá choroba, ktoré by bolo v plnej sile veľmi vážne, môže zanechávať v rôznych tkanivách organizmu svoje stopy pretrvávajúce po celý život. Niektorí priznávajú, že vedľa veľmi pozitívneho vplyvu očkovania na zdravie ľudstva sa vyskytuje aj jeho negatívne pôsobenie v podobe včasných aj neskorších následkov. Tie druhé môžu ovplyvňovať ľudské zdravie po desiatich aj viacerých rokoch.
• Geopatologické energie a mnoho ďalších energií vyskytujúcich sa v našom životnom priestore. Je dostatočne známe, že zo Zeme môžu vychádzať rôzne druhy patogénneho žiarenia, ktoré býva označované ako geopatogénny vplyv. Rovnako atmosféra nie je homogénna, prebiehajú v nej rôzne silové polia, ktoré taktiež môžu pôsobiť na zdravie človeka. Žiarenie vylučovaná žiarivkami, lasermi, elektromagnetické žiarenie, rádiové vlny, emitované žiarenie televíznej obrazovky a počítačového monitora, to všetko sa dá v určitých situáciách vnímať ako toxíny.
• Zubné materiály. Sú pre človeka cudzie a môžu byť vážne toxické. Najproblémovejším sa javí amalgám – zliatina ortuti, striebra, niklu a často aj ďalších kovov v stopovom množstve. Na kovové ústne práce sú používané aj iné zliatiny (chróm-kobalt-nikel, palargen či titán) alebo umelé hmoty. Pre niektorých jedincov bývajú tieto materiály toxické a dráždivé.
• Kozmetické prostriedky, obzvlášť lacnejšie, prinášajú do organizmu pestrú škálu chemikálií. Sú často zvláštnym zdrojom toxínov v tele, pretože sa aplikujú priamo na kožu či vlasy. Niektoré perspiranty, deodoranty, laky na vlasy a farbivá môžu obsahovať látky pre organizmus toxické.
• Domáce prostredie. Vyskytujú sa v ňom rôzne farbivá, impregnačné prostriedky, lepidlá a ďalšie, takže môže byť taktiež zdrojom toxínov. Napríklad domy, v ktorých sa k spojovaniu stavebnicových dielov používalo lepidlo. To sa odparovalo dovnútra a vážne porušovalo životné prostredie bytu.
• Mikroorganizmy. Predstavujú asi najvážnejšie toxické zaťaženie ľudského organizmu. Väčšiu pozornosť im budeme venovať v nasledujúcej kapitole.

VNÚTORNÉ TOXÍNY

V druhej skupine sú vnútorné zdroje toxínov, vznikajúce v našom vnútornom prostredí buď vplyvom činnosti mikroorganizmov alebo porúch činnosti nášho myslenia, trávenia a metabolizmu:

• metabolity - cukry, laktóza, kazeín, mucín, glutén, živočíšne bielkoviny, rastlinné tuky a pod.
• karcinogény
• psychotoxíny, stres, emocionálne bloky, nespracované životné udalosti a pod.
• mikrobiálne toxíny vznikajú činnosťou mikroorganizmov v ľudskom organizme, drvivá väčšina je produktom latentných mikrobiálnych záťaží z infekčných ložísk.

Podrobnejšie o konkrétnych skupinách toxínov sa budeme venovať postupne v ďalších pokračovaniach tohto seriálu.

ZDROJ: MUDr. Josef Jonáš: Praktická detoxikace podle MUDr. Josefa Jonáše
Upravila a doplnila o najnovšie poznatky: Daniela Kellerová