Prekyslenie organizmu :: Odkyslenie organizmu

Prekyslenie organizmu

Prekyslenie je zvrat prirodzenej zásaditej reakcie vnútorného prostredia ľudského organizmu na kyslú v dôsledku kyselinotvornej stravy civilizovaného človeka. Dnešná strava prevažnej väčšiny ľudí je na 98% kyselinotvorná. Adekvátna strava človeka má však byť v priemere z 80% zásadotvorná a len z 20% kyselinotvorná. Táto zmena, ktorú uskutočnil človek, je jednou z hlavných príčin väčšiny ľudských chorôb.

Krv plní v našom organizme množstvo nezastupiteľných funkcií, a teda má osobité vlastnosti. Medzi kyselinami a zásadami musí byť takmer dokonalá rovnováha. Hodnota pH, čo je miera kyslosti alebo zásaditosti prostredia, musí byť medzi 7,35 a 7,45. Hodnota pH = 7 je neutrálna, ani kyslá, ani zásaditá (pramenitá voda). Tekutiny v našom tele majú rôznu hodnotu pH, buď sú málo alebo veľmi kyslé (žalúdočné kyseliny) alebo zásadité (žlčová tekutina).

Telo sa neprestajne stará, aby všetky tekutiny udržalo v optimálnom stave, len tak totiž môžu kvalitne vykonávať svoje úlohy – transport živín, prenos informácií, odvádzanie škodlivín. Telo musí stále robiť všetko pre to, aby ochránilo krv pred prekyslením alebo pred nadmernou alkalizáciou (zásaditosťou).

Aby túto funkciu mohlo plniť, potrebuje živú, primerane neutrálne až zásadito pôsobiacu stravu a živú, čistú vodu.

Acidobázická rovnováha v tele je veľmi ovplyvnená množstvom vznikajúcich kyselín, najmä kyselín obsahujúcich dusík, ktoré vznikajú pri odbúravaní bielkovín. Tak vzniká moč a kyselina močová. Ale aj iné, nášmu telu cudzie, kyseliny prijímané v strave a toxíny vznikajúce pri kvasení a hubové jedy z čriev zaťažujú organizmus. Minerály potrebné na neutralizáciu týchto kyselín a toxínov si organizmus zadovažuje odbúravaním minerálnych látok z vlastných dôležitých zásobární. A kyseliny, ktoré sa týmito látkami neutralizujú, podporujú potom zanášanie týchto zásobární. Ich základom sú nestrávené zvyšky potravy, no aj iné nezužitkovateľné odpadové látky, skrátka splodiny. Následkom je predčasné starnutie tela.

Prichádza ku kombinácii zdanlivo vzájomne nesúvisiacich symptómov, pričom jeden symptóm vzniká z prekyslenia a druhý z uskladnených látok. Vo všetkých týchto prípadoch ide na jednej strane o sprievodné javy odbúrania zásob minerálnych látok a na druhej strane o ukladanie vzniknutých splodín. Tieto symptómy sa žiaľ diagnostikujú aj liečia zväčša oddelene, pritom však majú tú istú základnú príčinu a mali by sa liečiť len vo vzájomnom prepojení.

Je veľmi pravdepodobné, že naše telo je „normálne prekyslené“. Hlavne v prípadoch, ak sa stravujeme polotovarmi, prevažne bielkovinovou a tepelne upravenou stravou s nadbytkom sladkostí, trvanlivých konzervovaných potravín a nedostatkom surovej zeleniny, ovocia a neutrálnych nápojov. Práve kyseliny, ktoré vznikajú v tele pri látkovej premene, nám veľmi znepríjemňujú život. Pri mnohých problémoch ani nevieme, že ich spôsobuje prekyslené prostredie organizmu. V našom tele vzniká:

kyselina octová zo sladkostí a bielej múky
kyselina mliečna zo svalovej námahy
kyselina močová z mäsa a odumierajúcich buniek
kyselina uhličitá a fosforečná z rôznych sýtených nápojov
kyselina sírová z bravčového mäsa a zadržiavaných vetrov
kyselina dusičná z niektorých druhov syrov a údenín
kyselina acetylsalicylová z mnohých, najčastejšie užívaných liekov proti bolesti
ovocné kyseliny z nápojov a z kozmetiky
tanín z kávy, čaju, z potravinárskych farbív, konzervačných látok, umelých aromatických látok

Naše telo si spočiatku vie poradiť – pomocou minerálnych látok zo stravy a neskôr zo svojich zásobární (kosti, chrupavky, zuby, nechty, vlasy, steny ciev…) dokáže prebytočné kyseliny čo najrýchlejšie zneutralizovať, hlavne preto, aby si udržalo správne pH krvi. Produktom neutralizácie kyselín sú soli, ktoré sú nečistotami v našom organizme. Ak hovoríme o zbavovaní tela škodlivín, máme na mysli vylučovanie týchto nežiaducich solí. V podstate vylučujeme kyseliny, ktoré zneutralizovali naše obličky a koža. Biologicky hodnotná strava podporujúca tvorbu zásaditých látok pomáha telu v správnej látkovej premene (ovocie, zelenina, bylinkové čaje, pramenitá voda…), bežná strava pôsobí skôr kyselinotvorne (hotové práškové a konzervované jedlá, mäso, mliečne výrobky, biela múka, nápoje s oxidom uhličitým, cukor, káva, alkohol…).

Dôsledkom acidózy býva dnes veľmi často kandidóza, ochorenie zaraďované medzi mykózy a spôsobené kvasinkou Candida albicans. Tým vznikajú ďalšie toxíny z látkovej premeny, ktoré zaťažujú a poškodzujú predovšetkým pečeň a mozgové bunky.

Potraviny v civilizačne vyspelých krajinách už neobsahujú žiaduci nadbytok minerálnych látok, ktorými by sa mohli kyseliny neutralizovať prirodzeným spôsobom. Preto sú potrebné potravinové doplnky. Sú nepostrádateľné predovšetkým na neutralizáciu vznikajúcej kyseliny močovej pri konzumácii živočíšnych bielkovín.

Stres, hluk, hnev, strach a pocity viny, vedú v organizme ku vzniku kyseliny chlorovodíkovej. To môže zapríčiniť gastritídu (zápal žalúdočnej sliznice) a dokonca i žalúdočné vredy. K tomu všetkému pristupuje ešte množstvo kyseliny octovej z nadmernej konzumácie sladkostí a preťaženie kyselinou mliečnou pri telesnej námahe.

Cenou za pôžitok z bravčového mäsa a mnohých druhov syra je tvorba a ukladanie kyseliny sírovej, čo vedie k častým chrbticovým problémom, najmä k mäknutiu, ba neraz aj k vysunutiu medzistavcových platničiek.

Kyseliny rozhodne nie sú vždy len škodlivé, lebo telo ich aj potrebuje.

Sú preň nevyhnutné na spaľovacie procesy a na získavanie energie. Keďže vždy a vo všetkom je podstatná miera, hovoríme v prípade zdravého človeka o acidobázickej rovnováhe. Škodlivými sa stávajú kyseliny len pri nadbytku a v dôsledku s ním súvisiacej disharmónie v hospodárení s kyselinami a zásadami. Keďže najväčší podiel kyselín prijímame v strave, treba si práve na toto mimoriadne dávať pozor.

Cukor nám síce život osladzuje, ale robí telo dosť kyslým. Nemožno odporúčať ani často vychvaľovaný ovocný ocot. Dodáva síce telu chýbajúce ióny draslíka (tým sa u osôb, ktoré trpia jeho nedostatkom dostane draslík a sodík do správneho pomeru), ale tak ako v prípade každej kyslej potraviny uberá sa tým telu vápnik a zhoršuje sa osteoporóza.

Lepšie je použiť jemnejšie pôsobiaci prečisťujúci čaj, ktorý zdravým spôsobom spôsobuje to isté (čo vlastne vedeli už naši starí rodičia). A samozrejme, každý by si mal nájsť cestu k strave s prebytkom minerálnych látok, aby telo už nebolo nútené vykrádať samo seba. Takáto strava vedie k závideniahodnému celoživotnému zdraviu, ku krásnemu telu, organizmu bez toxického zaťaženia, k stálemu pocitu pohody a naplňujúcej radosti zo života.

Konzumáciou stravy zloženej z nevhodných potravín, nevhodnej kombinácie a v nevhodných množstvách si spôsobujeme nielen rôzne zdravotné problémy, ale aj nadváhu. Z prekyslenia vyplýva väčšina problémov, ktoré sa prejavujú postupným poškodzovaním orgánov, pocitom únavy a depresiou. Optimálna úroveň pH v tele je totiž dôležitá pre dobre fungujúci metabolizmus, pre dobré trávenie a funkciu enzýmov, pre celkovú pohodu organizmu. Kyslosť vnútorného prostredia tela sa zvyšuje pri veľkej konzumácii mäsa a údenín, tukov, cukrov, bieleho pečiva, keď jeme príliš veľa a často, málo pijeme, žijeme v strese, neodpočívame a nešportujeme.

Zo stravy musí byť krv zásobovaná zásaditými prvkami na neutralizáciu všetkých kyslých toxických odpadov z metabolizmu. Ak strava obsahuje veľa kyselinotvorných potravín, organizmus je nútený čerpať zásadité prvky zo zubov a chrbtice. Pri dlhodobom prekyslení nastáva úbytok minerálov v kostiach. Tepny a žily postupne strácajú pružnosť, zostávajú krehké a ľahko praskajú. Môžu vzniknúť kŕčové žily (v čase tehotenstva a dojčenia). V dôsledku prekyslenia organizmu vzniká nadbytok kyseliny močovej, tá preťažuje obličky i pečeň a obmedzuje ich filtračnú schopnosť. Znečistená krv ukladá kyslý odpad najmä v tuku, nervovom systéme a v niektorých orgánoch. To vedie k ochoreniam ako dna, žlčové a obličkové kamene, svalový a kĺbový reumatizmus, cukrovka, vysoký krvný tlak, poruchy nervového systému, bolenie hlavy, zápcha a ďalšie.

Príčiny prekyslenia tela stravou:

Nedostatočné požutie potravy podnecuje kyselinotvorné kvasenie v črevách aj pri jedení najlepších potravín.
Nadvýživa preťažuje organizmus.
Nedostatočný prísun tekutín do organizmu spôsobuje koncentráciu kyslých odpadov, najmä v tuku, nervovom systéme a v niektorých orgánoch.
Nerovnomerný pomer kyselinotvorných a zásadotvorných potravín v tele. Ak je v tele veľa kyselinotvorných látok, telo ich nemôže jednoducho vylúčiť, ale musí ich neutralizovať zásadami, ktoré berie zo zásob (napr. odbúraním zásaditých prvkov, vápnika a horčíka z kostí), čím sa organizmus vyčerpáva a poškodzuje.

Prekyslenie organizmu na bunkovej úrovni spôsobuje dýchacie problémy a narušuje výmenu kyslíka aj v prostredí bohatom na kyslík. Veľké množstvo zásaditej vody dokáže “pretvoriť” kyslosť organizmu a krvi. Kryštály sú usadené v kĺboch, mastné kyseliny na pupku a na bokoch – to všetko sú miesta, kde nie je príliš čulý krvný obeh, a keďže ich treba najprv rozpustiť, je to veľmi pomalý proces. Zásaditá voda rozpúšťa kyslé splodiny, kyselinu octovú, cholesterín, mastné kyseliny a kyselinu mliečnu. Toto všetko je potrebné najprv zneutralizovať, aby sa mohli vylúčiť.